Autorské práva

Jedna z nevýhod tvorivej činnosti je, že ak chcete, aby vaše dielo bolo úspešné, musíte zapracovať na jeho originalite. V momente, keď túto originalitu dosiahnete, stane sa práca, do ktorej ste investovali čas a energiu, predmetom “inšpirácie” ostatných kolegov.

Kedy sa porušujú autorské práva?

Podarená fotka sa tak objaví na cudzom blogu či dokonca sociálnej sieti, kde zbiera lajky, alebo si dobrý nápad zapožičia váš kolega. Čo je a čo nie je vaše autorské právo? A ako chrániť svoje fotky?

Autorské práva sa dotýkajú aj práce fotografov. Pre príklad, kedy sa však bez problémov porušujú, nemusíme ísť ďaleko. Terčom častého porušovania autorských práv sa stal už nie jedenkrát, najznámejší český fotograf, a jeden z najslávnejších fotografov vôbec, Ján Saudek. Saudek patrí medzi umeleckú špičku a jeho fotky si stále nájdu cestu k milovníkom umenia. Napriek tomu sa stalo, že mu po hádke ukradla manželka negatívy, a jeho slávne fotky zverejnila, takže prístup k nim získal takmer celý svet. Opätovne sa situácia zopakovala, keď ho jedna z jeho priateliek nechala podpísať zmluvy, ktoré jej zabezpečili prísztup k fotografiám, takže mohla začať bez vedomia autora organizovať výstavy bez Saudkovho vedomia.

Boli porušené autorské práva. Určite áno. Fotografia spolu s umeleckým textom, prednáškou, divadelnou hrou, hudobnou skladbou či audiovizuálnym dielom spadá medzi autorské diela, ktoré si v okamihu svojho vzniku vyžadujú ochranu pred krádežou. Takže fotograf na získanie nejakej špeciálnej ochrany nepotrebuje spĺňať špeciálne požiadavky. Na svojom diele teda nemusí zobrazovať špeciálne znaky, vkladať sem podpis ani nič podobné. Jedinou podmienkou je, že dielo sa musí dať vnímať zmyslami – čo fotka určite spĺňa.

Podľa zákona má každý fotograf na svoju tvorbu osobnostné právo. Čo zahŕňa? Napríklad právi na nedotknuteľnosť diela. Nikto nesmie vašu fotografiu slnka vychádzajúce nad hlaadinu mora stiahnuť, doplniť na ňu v programe loďku, a potom ju vydávať na Pintereste za svoju. Z toho vychádza aj skutočnosť, že nikto nemá právo vašu fotografiu vlastnou úpravou pripraviť o hodnotu. Aka autor sa sami rozhodujete, či fotografiu uvediete pod svojim menom, prezývkou alebo anonymne a toto rozhodnutie musí byť rešpektované. Ďalej platí, že fotografia, aj pokiaľ by ste ju úpredali napríklad nejakej spoločnosti, firme, webu, nesmie byť použitá na účely, s ktorým nesúhlasíte, napríklad na politickú kampaň. V prípade, že si ju od vás záujemca odkúpil, musí ju používať na také účely, ktoré vám ako autorovi nespôsobia ujmu na dobrej povesti, a ideálne ani na duševnom zdraví. A nezabúdajte, fotografia je a vždy bude vaším majetkom. Aj po tom, ako si jej používanie zaplat druhá strana. Fotografiu nesmie cudza osoba vydávať za svoju autorskú prácu, ani keď si ju zaplatí či po autorovej smrti. Platí, že ďalších 70 rokov po autorovej smrti sa s ňou nesmie voľne nakladať a čo je dôležité, stáva sa súčasťou dedičstva vašich potomkov.

Mám originálny nápad

Čo v prípade, že dostanete originálny nápad na fotku, ktorý ostatní fotografi kopírujú? Aj to sa stalo spomínané fotografovi Jánovi Sadkovi. Medzi jeho najznámejšie fotografie, okrem aktov, patrí aj fotografia muža držiaceho na rukách novorodenca. Áno, presne tá fotografia, ktorú s obľubou využívajú všetci newborn fotografi, a ktorá dnes patrí medzi najkopírovanejšie zábery na svete.

Fotka otecka, ako drží na rukách svoje novorodené dieťa, rozplače určite každú mamičku, a nesmie chýbať v žiadnom rodinnom albume. Napriek tomu však pôvodný nápad patril známemu českému fotografovi, ktorý sa týmto záberom preslávil po celom svete?

Ide o porušenie autorských práv? Určite nie. A to napriek tomu, že vo svete newbor fotiek asi lepšia napodobenina neexistuej. Autorské práva sa totiž vzťahujú len na konkrétnu fotku. Pokiaľ do záberu postavíte svoje dieťa, muža, čokoľvek je fotka len vaša. Platí teda, že na myšlienku, nápad, princíp či kontext sa autorské práva nevzťahujú. Čo v prípade, že na každej svojej fotke používate svoj symbol, nadpis či značku, podľa ktorej vás okamžite zákazníci spoznajú? Pokiaľ ste si znak červeného balónika, nadpis s originálnym fontom či iný symbol vytvorili sami, môžete skúsiť šťastie a nechať si ho patentovať na patentovom úrade. Na druhej strane platí, kopírovanie je najväčšia pocta originalite umelca.

Fotky na webe

Veľmi citlivou otázkou sa používanie fotiek stalo s nástupom webu a sociálnych sietí. Mnoho užívateľov získalo dojem, že každá fotografia z internetu je im k dospozícii. Nie je to však pravda. V prípade, že ste vytvorili fotografiu a zavesili ju povedzme na sociálnu sieť, zostáva aj po uverenení vaším majetkom. Známy prípad, kedy o svoje autorstvo zabojoval nahnevaný majiteľ, sa stal pred pár rokmi v Nemecku. Fotograf venoval cestovke fotku, ktorú dovolil používať pre potreby ich webstránky. K fotke sa pri googlení dostala žiačka jednej školy, ktorá ju zapracovala do svojho projektu. Škola prácu následne uverejnila na svojej webstránke. Fotograf dal za nelegálne použitie školu na súd, ktorý mu dal za pravdu. Škola podľa neho nemala právo použiť fotografiu, keďže jediným opravneným užívateľom bola cestovka. A hoci je ťažké predstaviť, že by sa niektorý slovenský fotograf súdil so školou, je dôležité aby si každý autor uvedomil, že autorské právo je na jeho strane, hoci svoju fotku niekomu poskytol.

Pokiaľ fotku poskytujete internetovému portálu, blogu alebo firme na reklamné účely, nezabudnite na férové podpísania licenčnej zmluvy Predaním fotky nezanikajú vaše majetkové práva. V licenčnej zmluve sa musí okrem samotného súhlasu nachádzať aj to, akým spôsobom a v akom rozsahu bude vaša fotka použitá, a ako dlho ju bede mať web k dispozícii. Licenčná zmluva musí mať písomnú podobu a licencia môže byť výhradná alebo nevýhradná. Pri výhradnej licencii, ktorej sa týkal aj spomínaný prípad fotky pre cestovku, nesmie používať fotku nikto okrem kupujúceho. Naopak, pri nevýhradnej zmluve môžete fotografiu tzv. sublicenciou sprístupniť aj tretej strany, takže právo na použitie dostanú aj ľudia, s ktorými ako fotograf nebudete v kontakte. Na takomto princípe funguje napríklad stránka Shutterstock a ďalšie weby poskytujúce fotografie internetovým portálom.

Ak si chcete byť istí, že nejde o porušenie autorských práv, použite hypertextový odkaz, na ktorý sa pravidlá nevzťahuj. A čo v prípade, že veľmi túžite hodiť na blog fotku z internetu? Zákon hovorí, že vám stačí súhlas v maili od majiteľa.

Sporné sociálne siete

Facebook, Instagram a ďalšie siete sú tým miestom, kde sa porušovanie autorských práv deje najčastejšie. Problémom je predovšetkým veľký problém domôcť sa stiahnutia obsahu treťou stranou, teda administrátormi. V prípade, že ste uverejnili obsah, no ukázalo sa, že jeho tvorcom je niekto iný, vyhnite sa problémom a stiahnite ho. V prípade, že niekto iný skopíroval vašu fotografiu, požiadajte ho najprv o stiahnutie a potom sa obráťte na administrátorov. Niekoľkokrát sa už stalo, že aj bežný užívateľ, nie známa osobnosť či politik, ktorí s neželanou publicitou musia rátať, našli svoju fotografiu v mediálnom denníku. Tieto prípady sú sporné a môžu skončiť až na súde, kde – a na to si treba dať pozor – bude súd rozhodovať o oprávnenosti či neoprávnenosti použitia. Najlepšou cestou preto je vždy si premyslieť, aký obsah na sociálne siete ukladáme.

Viac o autorských právach hovorí zákon 185/2015.
Foto: Jan Vasek, https://unsplash.com/@jeshoots